Údajné dôvody záujmu o prevod mládeže z HC na MMHK
V máji 2012 sme súhlasili s prevodom mládežníckych licencií z HC Nitra na novozaložené občianske združenie MMHK Nitra a zároveň sme sa dobrovoľne zaviazali, že nebudeme vstupovať do stretnutí zástupcov MMHK s rodičmi, na ktorých im malo byť vysvetlené, prečo dochádza k zmene prevádzkovateľa mládežníckeho hokeja. Týchto stretnutí sme sa nehodlali zúčastniť, pretože by sme museli otvorene prezentovať svoj názor, čo by mohlo spustiť reakciu rodičov, ktorú si tútori tejto zmeny neželali. Rozhodli sme sa teda, že celému procesu necháme voľný priebeh a nikoho z rodičov nebudeme ovplyvňovať. Nie je totiž nič lepšie, ako porovnať dve samostatné etapy na vlastnej skúsenosti. Iba cez stránku hcnitra.sk sme rodičom pripomenuli, aby si dobre zapamätali, kto im čo sľubuje, aby to neskôr mohli porovnať s realitou. Taktiež sme uvítali, že keď už sme boli donútení previesť mládež na iný subjekt, nebol to seniorský HK Nitra. Tento je totiž permanentne v existenčných problémoch a ešte ďalšie dva roky sa mal nachádzať v režime plnenia reštrukturalizačného plánu. Toto bol hlavný dôvod, pre ktorý sme sa dlhodobo bránili opätovnému spojeniu mládeže s mužmi. Samozrejme svoje taktiež zohrali aj rozdielne názory na výchovu mládeže a na filozofiu zabudovania vlastných odchovancov do A-mužstva. Keď sme pri tejto téme, nemôžeme sa vyhnúť údajným dôvodom, ktoré stáli za kampaňou voči nám. Konkrétne dôvody záujmu o prevod mládeže by síce mala objasniť druhá strana, ale tá ich dodnes dostatočne neodprezentovala. Čiastočne sme sa ich dotkli už v predchádzajúcich článkoch, ale neuškodí, keď si niektoré z nich zhrnieme.
Jedným z dôvodov údajne mal byť problém s tým, že mužov a mládež riadia dva rôzne subjekty. Nie je jasné, kto a aký problém s tým mal, ale k tomuto uvádzame nasledovné skutočnosti. Už v predchádzajúcom článku sme vysvetlili, že toto bol stav, ktorý bežne existoval vo všetkých extraligových kluboch a dokonca aj v časti prvoligových. Všade boli muži a mládež oddelení, všade ich riadili iní ľudia a všade sa toto spolužitie a tiež možnosť, aby mohli hráči bez obmedzení hrávať za obidva subjekty, riešilo vytvorením združenia bez právnej subjektivity. Dokonca v oficiálnom Rozpise súťaží, ktorý pred každou sezónou vydáva SZĽH, boli tieto združenia vrátane nášho vymenované a zmluvy boli riadne zaevidované na matrike SZĽH. Medzi účastníkmi týchto združení nie je treba robiť žiadne prestupy, hosťovania, či iné administratívne úkony a hráči môžu voľne prechádzať z juniorky k mužom a späť. Systém posúvania hráčov funguje v kluboch tak, že prednosť má vždy tréner vyššej kategórie. Ak chce tréner mužov nejakých juniorov, jednoducho si ich zoberie a tréner juniorov si následne doplní mužstvo dorastencami, tréner dorastencov staršími žiakmi, atď. Naviac každý klub má vyšší rating pri hodnoteniach SZĽH, keď takto posúva hráčov. Preto dôvod, že sme si nárokovali na hráčov a nechceli sme ich púšťať k mužom, je v skutočnosti úplným nezmyslom.
Ďalším údajným dôvodom malo byť, že klub púšťa úspešných juniorov do zahraničia. K tomuto je potrebné uviesť, ako funguje na Slovensku systém podpisovania hráčskych zmlúv. Hráč po dovŕšení veku 15 rokov nemôže odohrať v extralige dorastu viac ako dva zápasy bez hráčskej zmluvy. Preto sa v tomto veku podpisujú prvé hráčske zmluvy, ktoré však z dôvodu neplnoletosti hráča podpisujú jeho rodičia resp. zákonní zástupcovia. Tieto zmluvy sú limitované do veku 18 rokov, kedy podľa platnej legislatívy SZĽH podpisuje hráč hráčsku zmluvu už samostatne. Toto je však kritické rozhranie, v ktorom nie všetci hráči sú ochotní podpísať hráčske zmluvy na ďalšie obdobie (napr. na juniorský vek do 20 rokov) a vzhľadom k tomu, že neexistuje možnosť, ako ich v kluboch udržať, častokrát odchádzajú bezplatne a bez súhlasu klubu do zahraničia. Klub nemá žiadnu možnosť zadržať ich resp. zamietnuť ich odchod, pretože podľa platnej legislatívy je hráč bez zmluvy voľným hráčom a keď aj klub jeho transfer do zahraničia zamietne, SZĽH hráča bez zmluvy napriek nesúhlasu klubu do zahraničia pustí. V takej situácii má materský klub iba jedinú možnosť, ak nechce prísť o hráča navždy. Po dosiahnutí plnoletosti s hráčom podpíše zmluvu, v ktorej sa zaviaže, že v prípade záujmu o odchod do zahraničia, v tom nebude hráčovi brániť. Toto už dávno radia svojim hráčom všetci agenti. Tu by mal zasiahnuť SZĽH a ako členská federácia IIHF by mal pracovať na tom, aby sa tento stav zmenil. Klub s tým nič nezmôže a tak má aspoň akú-takú istotu, že pri návrate hráča na Slovensko, bude mať naďalej na neho práva. Takže ani my sme nemali inú možnosť, ako "súhlasiť" s odchodom hráča, o ktorého bol v zahraničí záujem. Treba ešte podotknúť, že žiadny z hráčov neodišiel na prestup, ale na hosťovanie a klub mal teda v rámci Slovenska na hráča naďalej práva. Tvrdenie, že sme hráčov púšťali bezdôvodne a na základe toho potom bolo v juniorke málo hráčov, je úplná hlúposť. Jediný, kto má akú-takú možnosť presvedčiť hráča, aby tu zostal, je vedenie mužského hokeja. Keby mladí hráči videli svoju perspektívu v Nitre v seniorskej extralige, možno by sa rozhodli radšej zostať doma. Ale keďže už aj títo mladí chlapci podporovaní svojimi rodičmi a agentmi na základe viacročných skúseností vedia, že v Nitre nie je trpezlivosť s vlastnými mladými odchovancami, radšej volia odchod do zahraničia. Preto dôvod, že sme púšťali hráčov a tým sme spôsobovali nedostatok vlastných hráčov v juniorke a u mužov je v skutočnosti ďalším nezmyslom. Inak, v tejto súvislosti doporučujeme porovnať si vekový priemer súčasného nitrianskeho seniorského mužstva s ostatnými extraligovými mužstvami napríklad v tejto sezóne. Ale to je zase iná téma.
Ďalším údajným dôvodom mala byť snaha o rovnakú metodiku výchovy mladých hokejistov. Toto však tiež absolútne neobstojí, pretože kluby metodicky riadi hokejový zväz, takže z tohto hľadiska je úplne jedno, či sú deti a muži pod jednou hlavičkou alebo nie. Nakoniec ani teraz nie sú, pretože muži sú v HK a.s. a mládež v MMHK o.z.
Ďalším údajným dôvodom malo byť, že mesto malo záujem mať mládež pod kontrolou a chcelo viac transparentnosti vo financovaní mládežníckeho hokeja. K tomuto si dovoľujeme uviesť nasledovné skutočnosti. Na začiatku vzniku HC Nitra a.s. sme požiadali primátora mesta, aby delegoval svojho zástupcu do dozornej rady HC. Na základe toho sa stal Ing. Jozef Chrenko členom dozornej rady so všetkými kompetenciami, ktoré k tejto funkcii prislúchali. Mesto preto malo prostredníctvom svojho zástupcu z pozície člena dozornej rady voľný prístup ku všetkým dokladom v účtovníctve HC. Ani jediný raz však túto možnosť nevyužilo. Okrem toho môžeme s absolútnou istotou tvrdiť, že HC Nitra a.s. bol jediným športovým (nielen hokejovým) klubom na celom Slovensku, ktorý na svojej web stránke zverejňoval nielen údaj o celkovom rozpočte, ale aj jednotlivé príjmové a výdavkové položky rozpočtu, ďalej smernicu o financovaní mládežníckeho hokeja a taktiež naskenované zmluvy o dotáciách, či už z mesta alebo zo SZĽH. Klub viedol štyri bankové účty - mládežnícky, dotačný, prevádzkový a obchodný a tieto štyri oblasti aj interne účtoval ako samostatné strediská. Čísla všetkých účtov boli zverejnené na stránke klubu. Príspevky za deti platili rodičia priamo na mládežnícky účet, prípadne ich odovzdávali vedúcemu svojho mužstva, ktorý potom odviedol príspevky za svoj ročník tiež na mládežnícky účet. Vedenie klubu a jednotliví tréneri boli oficiálne uvedení vrátane svojej fotografie a kontaktu na web stránke klubu. Takže nielenže sme o tom presvedčení, ale sú jednoznačné dôkazy o tom, že v tom období na Slovensku neexistoval klub, ktorý by zverejňoval väčší rozsah informácií. Preto sú len dve možnosti. Buď si nikto z kompetentných nedal ani tú námahu, aby si to preveril, alebo dôvod, že mesto a nevieme kto ešte, mal záujem na väčšej transparentnosti, bol v skutočnosti iba účelovým dôvodom. Druhej možnosti nahráva aj skutočnosť, že v súčasnosti sa v nitrianskom mládežníckom hokeji, okrem hokejových výsledkov, nezverejňuje vôbec nič.
Toto by mali byť údajné dôvody, pre ktoré sme nakoniec museli previesť mládež na iný subjekt. Nevieme, na čo ďalšie by sme mali reagovať, pretože o iných dôvodoch sme nepočuli. Áno, čítate dobre - nepočuli. Osobne nám totiž nikto dodnes uspokojivo nevysvetlil, prečo sme tak mali urobiť. Možno niekomu nehralo do kariet, že sme chceli ísť pri výchove mládeže vlastnou cestou. Možno niekto potreboval nájsť vinníkov a neprajníkov klubu, na ktorých sa dá odviesť pozornosť od skutočných problémov. Možno si niekto riešil svoje osobné problémy s našimi osobami. Možno išlo iba o nedostačnú komunikáciu. Ťažko povedať. Ale keďže všetko sú to len dohady a dôvody, ktoré boli iba polooficiálne prezentované, skutočné dôvody môžeme naozaj iba hádať. V tejto súvislosti vyznejú pomerne zaujímavo aj neoficiálne vyjadrenia niektorých osôb pohybujúcich sa okolo klubu, že cez mládež sa dajú získať peniaze aj pre mužov. Je otázne, ako to bolo mienené. Možno mali dotyční na mysli, že na deti dajú niektoré subjekty skôr peniaze a o to viac peňazí môže potom zostať na mužský hokej, prípadne že dokážu na hokej získať viac peňazí od rodičov - podnikateľov. Alebo možno vnesie viac svetla do tejto témy skutočnosť, ktorá vyšla najavo v apríli 2013. Medzi rodičov sa vtedy dostala písomná informácia z Ministerstva školstva, ktorú v rámci vyúčtovania dotácií hokejovými klubmi na mládež predložil SZĽH. V nej stálo čierne na bielom, že v decembri 2012 vyfaktúroval Hokejový klub Nitra a.s., ako nájomca mestského zimného štadióna, občianskemu združeniu Mestský mládežnícky hokejový klub čiastku 20.394,-EUR za prenájom ľadu a MMHK mu túto sumu uhradil v hotovosti z dotácie (išlo skoro o 80 % z celkovej dotácie), ktorú obdržal na činnosť mládeže od SZĽH. Iste, použitie dotácie nebolo protiprávne a možno by táto informácia aj zapadala prachom, keby sa rodičia nedočítali v písomnej odpovedi primátora mesta z 2.mája 2013 vedúcim ŠHT na ich žiadosť, ako mesto pomáha mládežníckemu hokeju, že "v rámci činnosti klubu mesto bezplatne zabezpečuje zimný štadión, na základe čoho môže nielen družstvo mužov, ale aj všetky mládežnícke družstvá trénovať na ľade bezplatne...".