Prečo snaha o Nový začiatok

    Pri tejto téme je potrebné vrátiť sa o niekoľko rokov späť. V januári 2005 vznikol nový subjekt Hokejový klub Nitra, a.s., ktorého akcionármi sa stala časť členov prezídia HKm Nitra a počas leta 2005 sa stal tento subjekt nadobúdateľom súťažných licencií v ľadovom hokeji, ako seniorskej, tak aj všetkých mládežníckych. Občianske združenie HKm Nitra požiadalo o vyhlásenie konkurzu, ktorý však súd pre nedostatok majetku zamietol. Hkm Nitra odvtedy existoval už iba na papieri a zanikol až v marci 2007 uznesením valného zhromaždenia o jeho dobrovoľnom rozpustení. Do sezóny 2005/2006 vstúpil nitriansky hokej prvýkrát pod hlavičkou Hokejového klubu Nitra, a.s., ktorého vedenie bolo takmer totožné s dovtedajším vedením HKm Nitra. Podľa platnej legislatívy SZĽH musel nadobúdateľ licencií prevziať všetky športové záväzky odstupiteľa licencií. Vedenie HK Nitra a.s. to síce bolo nútené urobiť, ale s ich plnením sa až tak neponáhľalo, čo vyvolalo súdne spory s hráčmi, trénermi a dodávateľmi, ktorí svoje žaloby opierali o  smernicu  SZĽH o prideľovaní súťažných licencií. HK Nitra a.s. tieto nároky plnil iba čiastočne a zvyšok buď popieral, resp. sa snažil čo najviac oddialiť plnenie, čo však bolo v konečnom účtovaní drahé riešenie. Žalobcovia boli samozrejme postupne úspešní a do rúk dostávali rozsudky, ktoré HK Nitra a.s. ako nadobúdateľa licencií zaväzovali k splateniu prevzatých záväzkov. Keďže veriteľia svoje peniaze napriek tomu nedostávali, obracali sa na exekútorov, čo následne komplikovalo fungovanie klubu. Sezónu 2007/2008 začal klub po sérii hokejových aj nehokejových chýb veľmi zle a v kombinácii so značne nepriaznivou finančnou situáciou, starými a už aj novými záväzkami to viedlo k odstúpeniu frustrovaného vedenia klubu. V januári 2008 sa preto vedenia akciovej spoločnosti ujalo nové predstavenstvo v zložení Marián Lukáčik, Dušan Repa a Vladimír Daniška. Klub vtedy okrem neuhradených záväzkov, evidoval 18 súdnych sporov a 2 exekúcie. Bolo to veľmi obtiažne obdobie, pretože klub mal skoro permanentne zablokované účty. Celkovú situáciu výrazne komplikovali nielen záväzky prevzaté s licenciami, ale aj skutočnosť, že HK Nitra a.s. začal svoju činnosť od sezóny 2005/2006 a už začiatkom roka 2008 mal mnohomiliónové záväzky v osemciferných číslach. Klub sa síce snažil o športové výsledky, ale príjmy ani zďaleka nepokrývali náklady a tak sa po každej sezóne situácia nielenže nemohla zlepšiť, ale zhoršovala sa. Takýto stav však paralyzoval klub a začal vážne ohrozovať aj jeho samotnú existenciu. Nové predstavenstvo preto začalo najskôr vlastnými súkromnými peniazmi vyplácať staré záväzky hráčov a trénerov, ktorých tu noví členovia predstavenstva zažili v čase, keď boli sami ešte iba radovými fanúšikmi klubu. Ale aj týmto sa dalo vyriešiť iba niekoľko najakútnejších prípadov. Preto, keď už bolo na konci januára 2008 jasné, že playoff je v nedohľadne, bolo vzhľadom na situáciu v klube a z dôvodu zníženia nákladov na A-mužstvo rozhodnuté o uvoľnení 8 hráčov na hosťovania do konca sezóny. Samozrejme fanúšikovia mali plné právo nezdieľať toto rozhodnutie práve s nadšením, ale predstavenstvo nemalo na výber. Zasadnutie akcionárov, ktorému boli predložené varianty dopadu uvoľnenia alebo neuvoľnenia hráčov na ekonomiku klubu rozhodlo zodpovedne a úplne jednoznačne. Tento krok ani tak nemal za cieľ ušetrenie financií do budúcnosti, pretože tie klub aj tak nemal, ale znamenal zníženie dlhu na konci sezóny, ktorý by bol inak o niekoľko miliónov korún vyšší. Je paradoxné, že toto rozhodnutie kritizovalo spomedzi členov akciovej spoločnosti iba dovtedajšie vedenie, ktoré za spomínanú sezónu vlastne zodpovedalo. Pre nových členov vedenia klubu to bolo veľmi ťažké a smutné obdobie aj preto, že sami boli fanúšikmi klubu, ale na rozdiel od bežných fanúšikov mali aj zodpovednosť za jeho ďalší osud. Nitriansky hokej mal v tom období veľmi zlé meno medzi klubmi, hráčmi a rozhodcami, ale aj novinármi (okrem zopár osobne spriaznených s vedením). Neustále sa hľadali nejakí neprajníci klubu a celková atmosféra v ňom bola plná nežičlivosti, intríg, negatívnej energie a nedobrých medziľudských vzťahov. V porovnaní s predchádzajúcimi sezónami došlo k dramatickému úbytku reklamných partnerov a ekonomická situácia sa zhoršovala stále viac. Nebol čas na dlhodobné analýzy príčin. Bolo potrebné dať rýchlo najavo, že je tu snaha o zmenu štýlu komunikácie a spolupráce. Tam niekde sa zrodila snaha o Nový začiatok, ktorý však nemal znamenať zbavenie sa niektorých ľudí vo vedení, ktorí to žiaľ takto nesprávne pochopili, ale mal znamenať snahu o zmenu konfrontačnej línie klubu smerom ku všetkým "neprajníkom", za ktorých boli považovaní skoro všetci ľudia s odlišnými názormi. Mal znamenať snahu o prijatie krátkodobej a dlhodobej koncepcie, podľa ktorej by klub systematicky pracoval. A v neposlednom rade mal taktiež znamenať snahu postupnými, aj keď ťažkými krokmi, dopracovať sa jedného dňa k značke seriózneho klubu, ktorý dodržuje dohody a plní si záväzky. Je obrovská škoda, že chyby z minulosti odvrátili od klubu veľa ľudí, ktorí mu v konečnom dôsledku mohli pomôcť. Naozaj by bolo potrebné veľmi dlho rozmýšľať, keby si chcel niekto spomenúť na meno funkcionára prípadne akcionára, ktorý odišiel z klubu v dobrom. Namiesto toho, aby týmto ľuďom klub venoval trochu úcty, odchádzali častokrát znechutení a s pocitom krivdy. Zlé vzťahy zväčša pramenili z permanentne zlej finančnej situácie, ale tá bola často spôsobovaná iba prehnanými ambíciami. Vždy sa to odôvodňovalo tým, že hokej sa predsa robí pre ľudí. To je síce pravda, ale zároveň je pritom rovnako dôležité brať do úvahy aj možnosti, ktoré klub má. S týmto samozrejme súvisí aj zmena filozofie klubu s dôrazom na vlastných odchovancov a snaha o zavedenie koncepcie, ktorej by sa mal klub systematicky pridŕžať. Ako nové vedenie sme boli na jar 2008 presvedčení, že klub musí prečkať zopár sezón, kedy možno bude úplne na dne, ale že to obdobie sa oplatí vydržať. Tam sme sa však zrazili s filozofiou niektorých osôb z predchádzajúceho vedenia, ktoré sa snažili zachovať si svoj vplyv v klube. Každá konštruktívna diskusia posúva vývoj dopredu, ale tu bola predstava, že všetko sa bude robiť ako dovtedy a že budeme počúvať rady našich predchodcov. Už vtedy však bolo jasné, že keby si predchádzajúce vedenie vedelo poradiť s ťažkou situáciou klubu, nemalo by dôvod na odstúpenie. Ak teda bolo odstúpenie myslené naozaj vážne a nebol za tým iba nejaký taktický plán. Vzťahy sa ešte viac skomplikovali, keď nové vedenie neakceptovalo návrh exriaditeľa Jána Plandoru, ktorý sa ponúkol za šéfa marketingu iba onedlho po svojom odchode napriek tomu, že v decembri 2007 súhlasil, že nebude chcieť žiadnu funkciu. V januári 2008 prešiel z predstavenstva do dozornej rady, takže mal naďalej dôkladný prehľad o klube. Čo sa týkalo výkonnej funkcie, nové vedenie s ním neodmietalo spoluprácu, ale požiadalo ho, aby sa na nejaký čas stiahol, pretože niektorí akcionári a sponzori vnímali jeho osobu rôzne a bolo potrebné zanalyzovať a prípadne upokojiť situáciu. Lenže exriaditeľ to zobral osobne a oznámil, že sa "nepodvolí zlovôli neprajníkov, ohováračov a závistlivcov a z klubu neodíde a že v rámci akciovej spoločnosti prechádza do názorovej opozície". Pre zaujímavosť, písal sa iba apríl 2008, teda nová sezóna ešte ani nezačala. Žiaľ, skoro každý náš ďalší krok, ktorý nekorešpondoval s predstavou "názorovej opozície" a každý pokus niečo zmeniť, bol považovaný za osobný krok voči nej, aj keď my sme vtedy mali úplne iné starosti a naviac ani nebolo jasné, koľko ďalších akcionárov sa v tej názorovej opozícii vlastne nachádza. V takom prostredí je napredovanie skoro nemožné a keďže sme nechceli byť iba figúrkami, ktoré niekto vystrčí pred seba a bude ich zozadu riadiť, bolo viac než jasné, že snahy o naše vytesnenie sa budú stupňovať.