Na úvod

    Nitra je často označovaná za hlavné mesto slovenského hokeja. Paradoxne to nie je z dôvodu športových úspechov hokejového klubu, pretože tento na svoje najväčšie úspechy stále iba čaká. Dôvodom je vynikajúca fanúšikovská základňa, ktorá bezpochyby nemá konkurenciu v žiadnom inom slovenskom meste, v ktorom sa hrá hokej. A treba povedať, že nitriansky fanúšik je právom na pomyselnom tróne hokejových fanúšikov, pretože spĺňa kritérium, že stojí pri svojom klube v každých časoch. Po stránke športovej úspešnosti sa však nitriansky hokej nemôže ani zďaleka rovnať iným slovenským klubom a je naozaj zvláštne, že také hokejové mesto nevie už desaťročia zmobilizovať potenciál, ktorý má. Veľa obyvateľov tohoto krásneho mesta má určite aj vlastnú skúsenosť nielen zo športového, ale aj z bežného života, že Nitra je vo veľa veciach špecifická. Nemôžeme písať o celej novodobej histórii nitrianskeho hokeja, pretože sme neboli jej účastníkmi a táto stránka ani nemá ambíciu podrobne spracovávať jednotlivé sezóny. Možno sa toho raz ujme niekto iný. Zatiaľ jediná publikácia, ktorá sa čiastočne týka obdobia do roku 1998, je autobiografia Ičo - Hokejový život Ivana Hrtúsa. Naša nosná téma je hokejová mládež a niektoré udalosti s ňou spojené. Aby sme však dostali čitateľov tejto stránky do diania, musíme sa vrátiť o niekoľko rokov dozadu. V nasledujúcich článkoch sa preto budeme venovať obdobiam od začiatku tohto milénia, počas ktorých zažil nitriansky hokej svoje víťazstvá aj pády. Ako to už býva, na hodnotenie minulosti majú ľudia nie vždy rovnaké pohľady. Preto spomenieme časť posledného desaťročia iba na základe dostupných informácií či už priamych účastníkov alebo oficiálnych, či iných hodnoverných zdrojov a ďalšiu časť doplníme o vlastné skúseností ľudí, ktorých sa toto obdobie priamo dotýkalo. Vo všetkých témach nebudeme zabiehať do úplných podrobností a nebudeme zverejňovať žiadne citlivé informácie týkajúce sa osôb, ktorým mená sa budú spomínať. Skôr by sme boli radi, keby nasledovné riadky aspoň čiastočne napomohli v úvahách, prečo možno nitriansky hokej na svoje najväčšie úspechy stále iba čaká.

    Treba oceniť, že od roka 2003 je klub nepretržite účastníkom najvyššej hokejovej súťaže a za ten čas odviedol množstvo práce po športovej stránke, práce s fanúšikmi, pri zveľaďovaní štadióna a v celkovej svojej profesionalizácii. Keďže všetko sú to všeobecne známe fakty, ktoré sú bežne dostupné verejnosti, nebudeme sa nimi na týchto stránkach zvlášť zaoberať. Z pohľadu budúcnosti je oveľa dôležitejšie, aby sa klub vyhol opakovaniu starých chýb. Podmienky, za ktorých sa robil a robí hokej na Slovensku sú veľmi zložité a tak pri náročnom udržovaní klubov je možné akceptovať aj chyby, ktoré z toho občas vyplynú. Dôležité však je, aby sa neopakovali a predovšetkým aby sa ľudia, ktorí pre klub niečo obetovali, neskôr necítili ako papierové vreckovky. A obzvlášť, ak sú to ľudia, ktorých do klubu nepriviedol rozum, ale srdce a snaha pomôcť. Je nepochybné, že napriek jednoznačne najlepšiemu fanúšikovskému prostrediu v rámci Slovenska a napriek značnej námahe ľudí, ktorých sa v každej etape života klubu žiaľ nájde iba niekoľko, má nitriansky hokej a celková atmosféra vo vnútri klubu svoje špecifiká. Na zabezpečovaní chodu klubu sa za posledných 10 rokov podieľali desiatky ľudí - funkcionári, akcionári, sponzori a ďalší partneri. Skoro všetci títo ľudia sú v bežnom živote úspešnými podnikateľmi a manažérmi, ale napriek tomu, že do klubu ich priviedol záujem o hokej, postupne z neho skoro všetci odišli. Nikdy sa nepodarilo ich dlhodobejšie stmelenie a využitie ich potenciálu k prospechu klubu. Ťažko jednoznačne pomenovať príčiny a takúto ambíciu nemá ani táto webstránka, ale je dosť nepravdepodobné, že všetkých týchto ľudí zrazu prestal baviť hokej, ktorému v istom čase dobrovoľne pomáhali. V každom prípade, pre nitriansky hokej je to obrovská škoda, ktorú si vlastne ani nemôže dovoliť.