Sezóna 2006/2007

    Pred sezónou 2006/2007 klub angažoval trénera Zdislava Tabaru, ktorý však musel zo zdravotných dôvodov ukončiť svoje pôsobenie už v máji a namiesto neho sa stal trénerom opäť Rudolf Uličný. Predchádzajúca úspešná sezóna spôsobila, že veľa hráčov sa rozišlo po iných kluboch, ktoré o nich mali záujem. Nahradiť týchto hráčov nebolo jednoduché a svoju rolu samozrejme zohrali aj finančné dôvody. Výborné športové výsledky sezóny 2005/2006 nepomohli vylepšiť stav klubovej pokladne a okrem záväzkov prevzatých od HKm spolu s licenciami, už prvá sezóna novej akciovky skončila značnou stratou. Do sezóny 2006/2007 klub vstupoval s mottom "Urobíme všetko pre ďalšie úspechy", ale finančná situácia bola zlá a káder značne oslabený. Tu sa naplno prejavila nekoncepčnosť fungovania klubu, pretože v predchádzajúcich rokoch sa veľmi nemyslelo na budúcnosť a zrazu chýbajúcu kvalitu nebolo kým nahradiť. Stále však bola šanca na postupné znovuvybudovanie kádra a na odľahčenie rozpočtu, pretože v sezónach 2006/2007 a 2007/2008 z extraligy nevypadávalo žiadne mužstvo. Ale namiesto toho, aby vedenie z týchto dôvodov znížilo ciele klubu do nastávajúcej sezóny a postupne vybudovalo káder na ďalší úspech, chcelo ihneď naďalej a za každú cenu útočiť na špicu, čím premrhalo šancu na ozajstnú stabilizáciu klubu. Toto všetko spôsobilo ešte viac problémov, ktoré sa ťahali ešte aj nasledujúcimi sezónami. Ako sa dalo očakávať, sezóna mala ďaleko od tej predchádzajúcej a keďže v Nitre sa trpezlivosť pestovala len málokedy, už v októbri nastal značný pohyb v kabíne a výmena hráčov za pochodu, čo samozrejme ešte viac zaťažovalo už aj tak podvýživený rozpočet. Už v septembri skončil pri mužstve asistent trénera Slavomír Chlebec, ktorý vtedajšiu situáciu charakterizoval takto: „Nechcem nič komentovať, nemá to nakoniec žiaden zmysel. Ľuďom, ktorí poznajú pozadie, však vysvetľovať netreba nič.“  Následne v polovici novembra bol odvolaný tréner Rudolf Uličný, ktorého nahradil Ivan Dornič s asistentom Marcelom Ozimákom. Táto zmena bola odôvodnená výsledkami mužstva, ale neoficiálne toho bolo oveľa viac, čo vtedy riaditeľ vyčítal trénerovi Uličnému, pričom jeho angažovanie spätne považoval za jednu z veľkých chýb. Médiá písali o kríze a chýbajúcich financiách, riaditeľ hovoril iba o časovom posune v príjmoch, ale v inom rozhovore priznal výpadok v očakávaných príjmoch vo výške 6 miliónov korún a snahu o nemožné, teda o naplnenie 50-miliónového rozpočtu. Vedenie akciovky sa tým vraj malo zaoberať a hľadať riešenia. Začiatkom decembra 2006 riaditeľ už aj na klubovej stránke oznámil finančné problémy a nefunkčnosť akciovky, ktorá vstúpila do hokejovej extraligy iba rok predtým. Klub potichu pripravil plán výpredaja najdrahších hráčov a ich nahradenie juniormi s cieľom radšej dohrať sezónu, ako skrachovať. Na scéne sa však zrazu objavila firma s prísľubom značnej čiastky za reklamu Hotela Avalanche. Vedenie znovu ožilo, oznámilo vstup významného partnera a opäť začalo myslieť na úspech. Nielenže neznížilo náklady, ale naopak, značne ich navýšilo príchodmi ďalších hráčov (okrem iných brankár Irbe). Toto sa nakoniec ukázalo ako veľká neopatrnosť. Už vo februári 2007 oznámil riaditeľ vypovedanie zmluvy s uvedenou firmou pre neplnenie finančných podmienok. Inými slovami, do klubu naprišla za reklamu ani koruna, ale čo bolo oveľa horšie, ešte viac sa prehĺbili finančné problémy. Klub síce postúpil do play-off, kde vypadol v 1.kole, ale z ekonomického hľadiska dopadla sezóna katastrofálne.

    V polovici marca 2007, iba pár dní po ukončení sezóny, boli vypísané výberové konania na funkcie riaditeľa klubu a generálneho manažéra. Zároveň bol publikovaný obsiahly rozhovor s riaditeľom J.Plandorom. Priznal, že vzťahy v klube nie sú najlepšie, že veci riešil autokraticky a nie každému sa musel páčiť jeho štýl riadenia klubu. Taktiež uviedol, že nezáujem akcionárov vznikol už v minulej sezóne a že si to nevie vysvetliť. Údajne zrejme pochopili, že na hokeji sa nedá zarobiť a že peniaze treba nosiť a nie vynášať. Tieto vyhlásenia samozrejme ešte viac poškodili už aj tak napäté vzťahy v akciovke. Väčšina akcionárov totiž pôsobila v hokeji už niekoľko rokov ešte ako členovia prezídia HKm Nitra a tak dobre vedeli, že peniaze sa nenosia z klubu, ale do klubu. Naviac časť z nich klub stále finančne podporovala. Svoje rozhorčenie dali verejne najavo predovšetkým zástupcovia generálneho sponzora firmy Eurovat, ktorí boli zároveň akcionármi klubu. O niekoľko rokov neskôr, v novembri 2012,  Juraj Wachal v rozhovore pre Hospodárske noviny odpovedal na otázku, prečo vlastne ako sponzor HK Nitra skončil: „Bola to otázka ľudí, s ktorými spolupracujete – buď vám pasujú, alebo nie. S pánom Jánom Plandorom sme mali rozdielne názory na smerovanie hokeja v meste“. Cez médiá na vyjadrenia riaditeľa zareagoval aj tréner Rudolf Uličný, ktorý si vôbec nedával servítku pred ústa a nielenže veľmi ostro skritizoval osobu riaditeľa a metódy jeho práce, ale uviedol aj ďalšie pikantnosti z klubovej kuchyne. Už koncom toho istého mesiaca (marec 2007) vznikol ďalší rozhovor, v ktorom už zase riaditeľ  avizoval prestavbu tímu a vstup šiestich nových členov do akciovej spoločnosti. Taktiež avizoval zámer zníženia rozpočtu a vybudovanie mužstva, ktoré sa malo v horizonte 2 - 3 rokov zaradiť k absolútnej slovenskej špičke. Vraj sa stretli zástupcovia akciovky, všetci prisľúbili svoj finančný prínos do klubu a rozpočet by sa mal opierať o sumu 50 miliónov korún. Podľa riaditeľa sa hokej v Nitre opäť staval na nohy a dané financie mali nielenže zabezpečiť chod klubu, vyplatenie určitých podlžností, ale aj adekvátne posilniť mužstvo. Opäť sa začali spomínať rôzne mená hráčov, ktorí by vďaka spomínanému rozpočtu mohli posilniť mužstvo. Čas však neskôr opäť ukázal, že ako výška rozpočtu, tak i smelé plány boli skôr želaním, ako realitou. Ale aby sme nepredbiehali, v máji 2007 sa stal novým riaditeľom klubu Ing. Tibor Danáč. Predsedom predstavenstva zostal naďalej Ing. J.Plandora, ktorý v ďalšom rozhovore zbilancoval 4-ročné obdobie vo funkcii riaditeľa. Okrem iného uviedol, že jeho snahou bolo, je a bude dosahovať s hokejom úspechy, k čomu sú nevyhnutné financie, pričom s ich zabezpečovaním sú vždy problémy. A hlavne v tomto vraj boli v akciovke najväčie rozpory. Tým bol vlastne pomenovaný hlavný problém a rozdiel, ktorý bol medzi členmi akciovej spoločnosti. Časť akcionárov chcela dosahovať úspechy za každú cenu, ale ostatní akcionári tento názor buď nezdieľali alebo žiadny názor nevyjadrovali. Vedenie predkladalo každý rok rozpočet na úrovni 50 a viac miliónov korún, postavený na predpokladaných príjmoch, ale na istých nákladoch. Každý rok sa náklady naplnili, ale príjmy nie, pretože do rozpočtu sa uvažovalo aj so sponzormi, z ktorých sa nakoniec vždy časť nepotvrdila. Neuhradené záväzky prešli do ďalšej sezóny a ich celková výška spôsobovala stále väčšie problémy. Je nepochybné, že počnúc sezónou 2003/2004 došlo k výraznému navýšeniu rozpočtu a stojí za uznanie, že sa dokázalo nájsť oveľa viac financií na chod klubu. Ale na druhej strane sa treba zamyslieť aj nad tým, čo v reálnych číslach znamená, ak je 20-miliónový rozpočet vykrytý možno na 70% a 55-miliónový rozpočet možno na 85%. Úplne pochopiteľne je namieste otázka, prečo akcionári neiniciovali zmenu spôsobu hospodárenia, keďže vo vlastnej firme by sa zrejme nikto podobne nesprával. Každý takýto náznak však bol ohniskom vzniku konfliktov, pretože riaditeľ odmietal nízke klubové ciele a pri tých vysokých bol zase potrebný vysoký rozpočet. Všetkým však bolo jasné, že príjmová časť rozpočtu je postavená iba na predpokladoch, resp. na prísľuboch a výdavková na realite, pretože v tých rokoch bolo zvykom, že hráči museli byť podpísaní už v máji, ale zmluvy so sponzormi sa vždy podpisovali až počas leta a neskôr. Nielen skutočnosť, že deti väčšiny akcionárov už medzitým hokej v Nitre nehrali, ale aj neochota podieľať sa na spolufinancovaní klubu a tiež neustále napäté vzťahy zrejme spôsobili ich postupný nezáujem. Riaditeľ síce často hrozil svojou rezignáciou a neskôr priznal svoj autokratický prístup, ale väčšina akcionárov už bola nenávratne preč.